Odpady

Prečo je možné sklo neustále recyklovať?

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

(17.08.2013; Sme; s. 9, príloha Víkend; ‑)

Študenti Detskej univerzity zisťovali, aké je pracovať v sklárňach

Sklo je materiál, ktorý človek využíva už niekoľko tisícročí. Už v dobe kamennej používal praveký človek prírodné sklá na rezanie. Tieto sklá vznikali rýchlym schladením roztavených hornín a minerálov pri sopečných erupciách, padaní meteoritov a podobne.

V súčasnosti sklo pre svoje charakteristické vlastnosti hrá dôležitú úlohu v každodennom živote človeka. Stretávame sa s ním nielen vo forme jednoduchých fliaš, pohárov alebo okien, ale je aj súčasťou modernej architektúry, prispieva k efektívnejšiemu využívaniu energetických zdrojov a k rozvoju informačných technológií. Kľúčovú úlohu hrá taktiež vo fotovoltických systémoch, displejoch či polovodičoch.

Ako sa vyrába sklo
Sklo je pevná amorfná látka, ktorá vznikla ochladením taveniny bez kryštalizácie. Na rozdiel od kryštalických látok je štruktúra skla bez pravidelných, symetrických a periodicky usporiadaných základných stavebných jednotiek na dlhšiu vzdialenosť. Existuje mnoho rôznych typov skla. Ich chemické zloženie sa líši podľa toho, na aký účel sa používajú, a teda aké majú mať vlastnosti. Základnou zložkou priemyselne vyrábaných skiel je oxid kremičitý (kremenný piesok). Preto hovoríme o kremičitých sklách.

Okrem značnej spotreby prírodných surovín je výroba skla tiež energeticky veľmi náročná. Taviaci proces pri výrobe skla si vyžaduje teploty dosahujúce až 1600 “C.
Základnými sklárskymi surovinami, používanými pri výrobe sodno‑vápenatého skla, sú sklársky piesok, sóda, vápenec, živec, potaš a sklené črepy.

Najprv zmiešajú sklárske suroviny so sklenenými črepmi, čím sa vytvorí sklárska vsádzka, ktorá sa dopraví do sklárskeho taviaceho agregátu. Vplyvom vysokej teploty vznikne zo sklárskej vsádzky tavenina, ktorá je po zbavení sa plynných nehomogenít dopravená k tvarovacím strojom, kde vznikne požadovaný tvar skleného výrobku. Tento je riadene chladený tak, aby vo výrobku neostalo vnútorného napätie. Kvalita výrobku je následne kontrolovaná a finálny výrobok zabalený.

Sklo sa môže pochváliť mnohými vlastnosťami ‑ je priehľadné a priesvitné, veľmi tvrdé, vydrží vysoké teploty, má vysokú pevnosť v ťahu, ľahko sa čistí, je dobrým tepelným a elektrickým izolantom, je rozmerovo stabilné a napriek tomu tvarovateľné, hygienicky neškodné.

Použité sklo sa vracia
Jedinečnou devízou skla je jeho prakticky nekonečná recyklovateľnosť. To znamená, že po skončení životnosti skleneného výrobku je ho možné stopercentne využiť ako surovinu pre ďalšiu výrobu. Nie je ho tak potrebné umiestňovať na skládkach, čím sa okrem zníženia environmentálnych záťaží ušetria aj prírodné zdroje a energia.
Sklo sa vo výrobe recykluje tak, že sa vo forme črepov pridáva do sklárskej vsádzky v procese tavenia. Množstvo dávkovaných črepov sa pohybuje od O až do 80 percent, čo závisí od druhu taveného skla, jeho farby a predovšetkým technologickej čistoty črepov.

Sklenené črepy vznikajú pri výrobe sklenených výrobkov ako výrobný a technologický odpad, ktorý sa tvorí priamo vo výrobe pri tavení, tvarovaní a následných technologických operáciách. Toto sú tzv. vlastné črepy, ktoré sa obyčajne spracujú vo vlastnej sklární.

Tzv. cudzie črepy sú odpad, ktorý vzniká mimo daného výrobného procesu. Do tejto kategórie patria črepy vznikajúce ako odpad z výroby u iných výrobcov skla alebo črepy z komunálneho odpadu. To sú črepy zo sklených výrobkov, ktoré sa vyzbierajú v obciach a v mestách a sú určené na recykláciu.

Kým Švajčiari, Belgičania alebo
Švédi zozbierali okolo 95 percent použitého skla, Česi vyše 74 percent, Slováci menej ako 50 percent. Možné teda povedať, že na Slovensku máme v tejto činnosti značné rezervy.
A odpoveď na otázku, prečo je možné sklo neustále recyklovať?

Je to vďaka tomu, že sklo používaním ani vekom nedegraduje a obsahuje zložky, ktoré sú potrebné pre výrobu nového výrobku zo skla. Výrobky zo skla sa po skončení ich využívania premenia na črepy. Tieto sa pridajú do sklárskej vsádzky, z ktorej po roztavení a následnom vytvarovaní vznikne výrobok s rovnakými vlastnosťami, aký mal pôvodný výrobok zo skla.

Z prednášky Petra Šimurku
…..
Peter Šimurka
vedec, pedagóg a manažér. Dvanásť rokov pracoval v Rone, a s., Lednické Rovne, kde sa z vedúceho oddelenia prepracoval na generálneho riaditeľa. Viedol aj Slovenský hodváb, a.s., Senica a Slovglass, a.s., Poltár. Je výkonný tajomník Medzinárodnej sklárskej spoločnosti a predseda Slovenskej sklárskej spoločnosti. V rokoch 2006 ‑ 2008 bol prezidentom Európskej sklárskej spoločnosti. Od roku 2000 do roku 2007 prednášal na FPT Púchov, TnU AD Trenčín a MTF STU Trnava. Na svojom konte má sedem patentov a úžitkových vzorov.
…..
Ak sklo recyklujeme
* vytvárame menej odpadu ‑ sklo nekončí na skládke, kde by zaberalo miesto niekoľko tisíc rokov
* šetríme primárne suroviny, ktoré by bolo potrebné opäť vyťažiť na výrobu skla
* spotrebujeme menej energie pri výrobe skla ‑ tavenie črepov je ľahšie ako tavenie surovín, čím sa výrazne znižuje spotreba energie ‑ na každých 10 percent pridaných črepov sa znižuje spotreba energie o 2 až 4 percentá
* znížime množstvo emisií vo vzduchu ‑ nižšie teploty, nižšia spotreba surovín a plynu spôsobujú aj zníženie emisií.
…..
Anketa: Aká bola exkurzia v sklárňach Lednické Rovne?
Laura Kevanová, 13 rokov
Dostali sme sa celkom blízko, videli sme na vlastné oči, čo sa tam deje. Dali nám štuple do uší, lebo hluk bol ešte horší ako teplo. Vydýchli sme si, keď sme vyšli von, hoci aj vonku boli práve štyridsiatky. Bola tam aj veľká budova s kopou farebného skla, bagre úlomky prenášajú na pásy, zamestnankyne ich potom ešte musia triediť, lebo niektorí ľudia hádžu do kontajnerov na sklo aj všeličo iné. Potom to všetko ide do pece, sklo je stále v obehu. Mali by sme recyklovať, viac si tento materiál vážiť a šetriť ho, lebo nevieme, čo bude o tridsať rokov.
Stela Zeifová, 13 rokov
Vedela som, čo ma bude v sklárňach čakať, lebo môj otec v Lednických Rovniach kedysi bol a rozprával mi o tom. Niečo som poznala aj z dokumentárnych filmov. Bol tam veľký hluk a nemali sme ani čas zhovárať sa so sklármi, ako môžu vydržať pracovať v takej horúčave. V Nemšovej robia rôzne sklo, v Lednických Rovniach poháre na víno či šampanské, prekvapila ma technika, akou zhotovujú rôzne tvary aj ručne.

Zbohom skládkam, elektronika budúcnosti sa zničí sama

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

(18.08.2013; www.aktuality.sk; 20.00, s. ‑; Aktuality.sk, jd)

Tím amerických vedcov pracuje na vytvorení prístrojov, ktoré by nemali zaťažovať prírodu. Rozložia sa napríklad vo vode. Ozývajú sa aj hlasy kritikov. Tí tvrdia, že znečistenie prírody sa preceňuje.

Zbohom skládkam
Výskumníci sa rozhodli dať zbohom množstvu toxického elektronického odpadu na skládkach. Navrhujú súčiastky, ktoré sa kompletne rozložia hneď, ako prístroj doslúži. Samodeštrukčná elektronika by mala zmeniť nielen prístup k spotrebnej elektronike, ale aj k medicíne a zbrojnému priemyslu. Proces ekologického zničenia bude programovateľný a bude možné ho ovládať.

Rýchlo zastarávajú
O elektronických prístrojoch je známe, že sa pomerne rýchlo stávajú zastaranými. Okrem toho ich cena neustále klesá. Tak sa napríklad počítače či mobilné telefóny stávajú dostupnejšie. Keďže je ich viac čoraz viac medzi ľuďmi, po tom keď doslúžia svojmu účelu, hromadia sa na skládkach. Podľa dostupných informácii tam len v roku 2010 skončilo až 150 miliónov použitých mobilných telefónov.

Rozpadnú sa vo vode
Vedci z Univerzity v Illinois skúmajú, ako skonštruovať elektroniku, ktorá by sa kompletne rozpadla vo vode. “Nechcem konkretizovať časový plán, ale môžem povedať, že sme už ďaleko od miesta, kde sme boli ešte pred niekoľkými mesiacmi,” hovorí americký vedec profesor materiálových vied John Rogers. Ten vedie tím vedcov a biomedicínskych inžinierov z celej krajiny, ktorí sa podieľajú na vývoji týchto vynálezov.

V zdravotníctve aj v armáde
“Predstavte si, že niečo vložíte do srdca. To bije a vy ste schopný generovať energiu z tohto pohybu,” ozrejmuje prevratnosť výskumu Rogers. Aj americká armáda si dala ambiciózny cieľ, vytvoriť dočasnú elektroniku pre národnú obranu. Program nesie názov DARPA. Podrobnosti sú utajené, ale americké médiá hovoria o prieskumných a komunikačných zariadeniach, ktoré by sa mali rozložiť akonáhle dokončia úlohu. Rogers poznamenal, že sa mu už podarilo navrhnúť 64‑pixelový digitálny fotoaparát, ktorý by mal fungovať práve na tomto princípe.

Rozpustný čip
Podľa vedcov výskum napreduje rýchlo a predbežné verzie ľahko rozložiteľných elektronických prístrojov by mala byť k dispozícii už v najbližších rokoch. Za sebou už majú testy na zvieratách, ktoré majú implantované zariadenia, ktoré sa nemusia spoliehať na externý zdroj energie. Tiež sa im podarilo vyvinúť čip, ktorý je vytlačený na tenkej vrstve hodvábu a pri kontakte z vodou sa rýchlo rozpúšťa. Ekológovia si od výskumu očakávajú zníženie množstva toxického odpadu na skládkach.

Sú obavy ekológov prehnané?
“Nepotrebujete, aby váš mobilný telefón vydržal 25 alebo 50 rokov,” upozorňuje Rogers, ktorý stojí za projektom Born to die. Podľa neho je hlavným cieľom vytvoriť zariadenie, ktoré fyzicky zmizne v priebehu času z podmienkou, že bude tento proces možné kontrolovať. Podľa Washington Post je snaha vedcov chválihodná. Noviny zároveň poznamenávajú, že obavy z elektronického odpadu sú často prehnané, pretože množstvo olova z elektronických zariadení, ktoré sa uvoľňujú do podzemných vôd je zanedbateľné.

STV 2 – Diskusia v Separé

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

CHRÁNIME AJ ŠETRÍME
Redaktorka:
“Mesto Trenčianske Teplice patrí medzi najstaršie a najvyhľadávanejšie protireumatické kúpele na Slovensku, od minulého roka sa pýši novým Kúpeľným námestím, ktoré zrekonštruovali vďaka podpore z eurofondov. Hoci tu pribudli aj kontajnery na separovaný zber, ktoré slúžia najmä pre kúpeľných hostí a návštevníkov mesta, svojim nenápadným vzhľadom celkový dojem z pekného námestia nepokazili.”
T. DUŠIČKA, moderátor:
“Vaše motto je Separovaním odpadu chránime životné prostredie a šetríme naše peňaženky. Darí sa vám to?”
Š. ŠKULTÉTY, primátor:
“Keďže dnes vlastne vieme ušetriť už peniaze vďaka tej recyklácii, respektíve separovaniu a keď sme robili štatistiku, čo bolo pred štyrmi rokmi a teraz, tak vlastne vychádza, že celkový odpad sme znížili o sto ton vďaka separovaniu. Čo prepočte vychádza zhruba viac ako 3 tisíc eur, takže zhruba 100 tisíc korún vlastne dokážeme ročne šetriť v porovnaní štyri roky dozadu, čo sme mali. No a tieto finančné prostriedky znova vieme investovať vlastne do skvalitňovania celkovej infraštruktúry mesta Trenčianske Teplice.”
T. DUŠIČKA:
“Práve sme boli svedkom výchovného koncertu zameraného na zlepšenie separovania skla. Ako sa vám darí v tejto oblasti, koľko skla vyseparujete u vás?”
Š. ŠKULTÉTY:
“Tak musím povedať, že sklo ako také je silná komodita v Trenčianskych Tepliciach, zhruba za minulý rok to predstavovalo vyše 87 ton, čo v prepočte na obyvateľa znamená zhruba 21 kilogramov na občana. Celoslovenský priemer sa pohybuje niekde na úrovni štrnásť kilogramov. Ale napríklad v porovnaní s krajinami Európskej únie to je až 28. Takže sme omnoho lepší ako slovenský priemer, ale ešte máme čo doháňať, čo sa týka celoeurópskeho priemeru.”
Redaktorka:
“Skvelé výsledky v triedení odpadu nepadli Trenčianskym Tepliciam len tak z neba, v uplynulých rokoch investovali nielen do technického vybavenia, ale aj do informovanosti a výchovy občanov. A netaja sa ani tým, že im pomohli aj dotácie z Recyklačného fondu.”

PREČO BATERKY NEPATRIA DO KOŠA?
T. DUŠIČKA, moderátor:
“V májovom Separé sme vás informovali, že malé vybité baterky nepatria do koša, ale do takéhoto a podobných recykloboxov. A školákom pripomíname, že súťaž Zbieram baterky stále pokračuje.”
Redaktorka:
“Na každej malej baterke nájdete takýto symbol ‑ prečiarknutý kontajner. Toto označenie nás upozorňuje, že baterka nepatrí do komunálneho odpadu, ale na špeciálne miesto. Prečo? Sú na to najmenej dva dôvody. Po prvé, baterky pohodené na skládke alebo vo voľnej prírode sa rozkladajú aj 500 rokov. Pritom sa z nich uvoľňujú škodlivé chemické látky najmä ťažké kovy, znečisťujú pôdu, vodu a ovzdušie, ale ohrozujú aj naše zdravie. Na druhej strane sú prenosné batérie plné druhotných surovín, ak sa dostanú na správne miesto, čiže do recykloboxov, dostanú druhú šancu. Na Slovensku je momentálne vytvorených takmer 17‑tisíc zberných miest, vyzbierané batérie sa z nich pravidelne zvážajú k recyklátorom, kde sa materiálovo zhodnocujú. Pozrime sa teraz, ako to materiálové zhodnocovanie vyzerá.
Do recyklačnej prevádzky prichádzajú plné kontajnery vyzbieraných bateriek najrôznejších tvarov a zloženia. Skôr ako sa baterky môžu spracovávať, musia sa na modernej triediacej linke vytriediť podľa veľkosti i obsahu. Baterky rovnakého zloženia sa hromadia v kontajneroch a potom sa môže začať ich recyklácia, prvým krok je, že sa podrvia na malé kúsky.”
T. DUŠIČKA:
“Čo sa deje s malými prenosnými baterkami po roztriedení a rozdrvení?”
Š. IVÁN, Mach Trade Sereď:
“Po rozdrvení malých bateriek dochádza k ich separácii a jednotlivé vydrvené frakcie sa ďalej spracovávajú. Spracovávajú sa spôsobom pyrometalurgickým alebo elektrolýzou. Napríklad získané drviny zo zinkových batérií sa spracovávajú ďalšími technologickými postupmi, ktorých výsledkom je vytavený zinok v podobe euroblokov, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie.”
T. DUŠIČKA:
“Aké druhotné suroviny a aké kovy sa dajú získať z recyklovaných batérií?”
Š. IVÁN:
“V takýchto frakciách môžeme nájsť rôzne neželezné kovy ako je napríklad zinok, lítium nikel a ďalšie iné, alebo napríklad železo, ktoré pochádza vlastne z jednotlivých obalov batérií.”
T. DUŠIČKA:
“Aké má recyklácia bateriek environmentálne a ekonomické efekty?”
Š. IVÁN:
“V prvom rade dochádza k pozitívnemu vplyvu na životné prostredie tým, že nedochádza k uvoľňovaniu nebezpečných látok do prírody. Tým pádom sa neznehodnocuje pôda a spodné vody. A zároveň sa znižuje vlastne ťažba nerastných surovín, ktorých je v dnešnej dobe veľmi málo.”
Redaktorka:
“Podľa odborného odhadu sa na Slovensku ročne predá 1200 až 1400 ton malých prenosných batérií, podľa záväzných smerníc Európskej únie máme do roku 2016 triediť až 45 percent použitých batérií. Dobrá správa je, že recyklačné kapacity na ich materiálové zhodnocovanie na Slovensku máme, dokonca sa môžeme pýšiť najmodernejšou BAT technológiou, jedinou svojho druhu v celej Európe. Na vybudovanie tejto vysokovýkonnej recyklačnej prevádzky prispel dotáciami aj Recyklačný fond.”
STORIN

ZBER KOVOVÝCH OBALOV STÁLE V PLIENKACH
T. DUŠIČKA, moderátor:
“Zbierať kovové obaly nám síce prikazuje zákon, nájsť však na ulici takéto špeciálne červené kontajnery, to je skôr výnimka než pravidlo. Väčšina miest a obcí totiž ešte stále kovové obaly netriedi.”
Redaktorka:
“Zber kovových obalov je u nás väčšinou ešte stále považovaný za novinku, je síce povinný už od roku 2010, ale podmienky a jeho oddelený zber zatiaľ vytvorilo iba malé percento miest a obcí. Na otázku prečo, znie najčastejšie odpoveď ‑ nedostatok financií. Dobrých príkladov, kde sa tento zber podarilo zaviesť, však našťastie pribúda, jeden z prvých sme našli na Považí ‑ v Novej Dubnici.”
K. BAŠNÁ, vedúca odboru životného prostredia Mestského úradu v Novej Dubnici:
“Triedenie kovových obalov sme zaviedli už v roku 2008 a to vďaka podpore Recyklačného fondu, takže je to komodita, ktorá nám pribudla vrátane kontajnerov v meste. Vlastne triedime obaly z hliníka a obaly zo železa. Mesto vytriedi približne štrnásť ton takýchto kovových obalov ročne, to znamená, že každý obyvateľ vytriedi vyše kila takýchto obalov za rok.”
Redaktorka:
“V Banskej Bystrici rozmiestnili takéto nádoby na separovaný zber kovov v roku 2010, v roku 2011 už vďaka tomu vyzbierali vyše 25 ton čistých kovov. O rok na to posilnili zvoz, čiže kontajnery vyprázdňovali častejšie a oplatilo sa. V roku 2012 tak vyzbierali vyše 68 ton kovových odpadov, čo sa v priemere približuje jednému kilogramu na osobu. V Banskej Bystrici sa separovaný zber kovov podarilo zaviesť aj vďaka podpore z eurofondov. Štvrtá komodita ‑ kovy, sa do špeciálnych kontajnerov zbiera už tretí rok aj v Trenčianskych Tepliciach.”
Š. ŠKULTÉTY, primátor Trenčianskych Teplíc:
“Už od roku 2011 môžu občania vlastne kovové obaly nosiť priamo na zberný dvor, ale vďaka podpore Recyklačného fondu sme nakúpili nádoby, ktoré sú dnes rozmiestnené na sídlisku a vďaka tej podpore sme sa zaviazali, že recyklujeme zhruba 500 kilogramov tohto kovového obalu, dnes sme ďaleko nad plán a dosahujeme takmer jednu tonu. Takže vidím, že občania aj túto ďalšiu komoditu si s obľubou začali separovať a verím, že v tomto trende budeme postupovať.”
Redaktorka:
“Obsah kontajnerov na zber kovových odpadov sa zváža do triediacich stredísk, kde sa lisuje do takýchto balíkov a odosiela k recyklátorom.”
J. VÝBOH, riaditeľ prevádzky:
“Máme veľmi pozitívne skúsenosti z mesta Piešťany, kde sa tieto komodity triedia už od roku 2010 a od 1. mája tohto roku sme spustili pilotný projekt dvadsať percent obcí z okolia Piešťan, to znamená dvadsať percent zo 63 obcí začínajú triediť.”
Redaktorka:
“Mesto Piešťany je v tomto smere doslova raritou, kovové obaly začali zbierať už takmer pred dvadsiatimi rokmi, zvonové kontajnery nahradili v roku 2010 modernejšími, čo sa prejavilo aj nárastom vytriedeného kovového odpadu. Ročne sa im darí vyseparovať jedenásť až pätnásť ton kovových odpadov, čo je približne pol kila na osobu. Veď napríklad recykláciou len pol kila železného šrotu ušetríme dva kilogramy železnej rudy a približne kilogram uhlia. Naše ambície v zbere kovových obalov pre najbližšie roky sú však o niečo vyššie.”
T. DUŠIČKA:
“Cieľom komoditného programu Recyklačného fondu je aby do roku 2015 každý občan vyzbieral tri kilogramy kovových obalov. Je tento cieľ reálny?”
J. LÍŠKA, riaditeľ Recyklačného fondu:
“Tak je to cieľ veľmi jasný a zároveň aj vysoko ambiciózny. Podľa našich informácií sa na Slovensku uvedie na trh ročne cirka 70‑tisíc ton obalov, naším cieľom je podporovať nielen triedený zber, ale aj zhodnocovanie kovových obalov tak, aby sme by tento cieľ naplnili v plnom rozsahu.”
T. DUŠIČKA:
“Ako môže Recyklačný fond pomôcť, aby sa do separovaného zberu kovových obalov zapojilo viac miest a obcí na Slovensku?”
J. LÍŠKA:
“Recyklačný fond podporuje mestá a obce dvomi spôsobmi, po prvé ide o takzvané prevádzkové náklady, keď podľa paragrafu 64 zákona o odpadoch je Recyklačný fond povinný refundovať časť prevádzkových nákladov mestám a obciam na triedený zber. A po druhé ide o takzvané projektové náklady, keď mesto alebo obec predloží žiadosť na investície do triedené zberu, to znamená na nákup kontajnerov, vriec, na nákup lisov, zvozových vozidiel, dotrieďovacích liniek, tu vieme vyfinancovať až 95 percent z celkových investičných nákladov, pričom minimálne päť percent musí investovať aj mesto a obec. Zatiaľ Recyklačný fond v oblasti kovových odpadov podporil triedený zber viac ako 1,7 miliónmi euro a taktiež do recyklácie bolo investovaných asi 400‑tisíc eur.”
Redaktorka:
“Treba pripomenúť, že Recyklačný fond môže rozdeliť iba toľko financií, koľko recyklačných poplatkov výrobcovia a dovozcovia zaplatia. Nedokonalá legislatíva žiaľ umožňuje, že viacerí sa tejto povinnosti dlhodobo a beztrestne vyhýbajú.
Hliníkové plechovky sa spracovávajú v recyklačnej prevádzke v Ľuboticiach pri Prešove, ktorá je vybavená najmodernejšou BAT technológiou. V prvej fáze sa separované kovové obaly podrvia, potom sa zbavujú povlakov, farieb a rôznych nečistôt a nakoniec sa tavia v špeciálnej peci. Výsledným produktom je sekundárny hliník, ktorý nie je vyrobený z originálnej suroviny, ale tavením odpadové kovu. Využíva sa najmä v automobilovom, ale aj v elektrotechnickom priemysle. Na výrobu sekundárneho hliníka spotrebujeme až o 95 percent menej energie, ako pri výrobe primárneho hliníka z bauxitu, na jednom kilograme takto vyrobeného hliníka ďalej ušetríme až osem kilogramov primárnej suroviny, štyri kilogramy chemických produktov a produkcia emisií sa zníži až o 99 percent.”
STORIN

ECO GLASS TOUR
Redaktorka:
“Veselo bolo v jedno májové predpoludnie v kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach, na jednom z výchovných koncertov. V rámci akcie Eco Glass Tour sa tu zišlo asi dvesto žiakov základných škôl, nielen, že sa tu dobre zabavili, ale sa aj všeličo užitočné naučili.”
T. DUŠIČKA, moderátor:
“Tento koncert bol súčasťou výchovnej akcie Eco Glass Tour, aká je hlavná myšlienka, o čo v nej ide?”
M. KAHAN, občianske združenie Stom života:
“Občianske združenie Strom života prebralo záštitu nad organizáciou týchto 24 jedinečných koncertov po celom Slovensku. Celý tento nápad vznikol v hlave Thomasa PUSKAILERA, je veľký ekológ a chcel zorganizovať niečo pre deti. Tak oslovil sklársky priemysel a my sme mu pomohli ako Strom života zrealizovať, kde sme vlastne oslovili školy, ktoré sú environmentálne zamerané a ktoré podporujú túto ekológiu a ekovýchovu.”
T. DUŠIČKA:
“Prečo sa Zväz sklárskeho priemyslu rozhodol podporiť akciu Eco Glass Tour a čo si od nej sľubujete?”
Š. ŠKULTÉTY, Zväz sklárskeho priemyslu:
“Zväz sklárskeho priemyslu nemá dostatok skla, respektíve jeho organizácie, sklo jediný recyklátor, ktorý je vo Zväze sklárskeho priemyslu, musí sklo dovážať z takých krajín, kde je recyklácia na vysokej úrovni, to znamená zo Švajčiarska a Rakúska. Z toho dôvodu sa Zväz sklárskeho priemyslu rozhodol v spolupráci a za finančnej podpory Recyklačného fondu plošne riešiť propagačným projektom zvýšenie recyklácie skla a začal s mladou generáciou a vypestovať u nich taký prirodzený reflex k tomu, aby sklo zbierali, chránili životné prostredie.”
Redaktorka:
“Ako sme počuli, otcom celej akcie, ale aj jej hlavnou atrakciou je bývalý superstarista Thomas PUSKAILER, ktorý je vraj vášnivý environmentalista nielen na pódiu. Ako sa nám zveril, celý živo poctivo separuje odpad.”
T. PUSKAILER:
“Aj ja s mojou manželkou toto robíme celý život. Žili sme v Nemecku, v Anglicku, v Dánsku a tam je vysoká úroveň ohľadom separovania odpadu a recyklovanie a ja som dokonca dostal pokutu vo Švajčiarsku, že som hodil niečo do zlého koša.”
T. DUŠIČKA:
“Aké by si použil tri argumenty, keby si chcel presvedčiť našich divákov, aby separovali, teda sklo hlavne?”
T. PUSKAILER:
“Tak tri argumenty sú takto. Prvý argument je, sklo sa dá recyklovať nekonečne. To je taký prvý argument, čo je pre mňa úžasný argument, lebo sklo sa nerozpadne v prírode. To je zas taký druhý argument. Tak nevyhadzujte do prírody, lebo príroda nič s tým nevie robiť. A tretí argument, sklo nemá chuť a nemá vôňu, tak všetko, čo sa dá do skla, ostane čerstvé navždy. To je môj tretí argument.”
Redaktorka:
“Takouto netradičnou formou si prehlbujú vedomostí žiaci tých škôl, ktoré venujú pozornosť životnému prostrediu nielen v učebných osnovách, ale aj mimo nich. Účasť na koncerte je teda akosi odmenou pre mladých environmentalistov, bonus pre najaktívnejších z nich boli aj drobné darčeky, ktoré mohli počas koncertu vyhrať v súťažiach. A čerešničkou na torte boli autogramy Thomasa PUSKAILERA a jeho spolumoderátora Martina MADEJA.”

Zdroj: 15.06.2013; Televízna stanica STV 2; Separé; 11.25; 2 min.; DUŠIČKA Tomáš

Zmeny vyhlášky MŽP č. 283/2001 sa dotknú každého, kto nakladá s odpadmi

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

Ministerstvo životného prostredia SR dňa 25.3.2013 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.

Táto vyhláška nadväzuje na zákon č. 343/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, transponuje sa smernica EÚ o skladovaní kovovej ortuti považovanej za odpad, čiastočne sa odstraňuje neúplná transpozícia smernice EÚ o batériách a akumulátoroch, upravuje sa terminológia, ako aj evidovanie odpadov.

Z pohľadu praxe sa zmeny dotýkajú najmä evidovania odpadov v Evidenčnom liste odpadov, a čiastočne aj v Hlásení o vzniku a nakladaní s odpadmi. V evidenčnom liste sa dopĺňajú nové stĺpce, ktoré by mali sprehľadniť tok odpadov ku konečnému spracovateľovi odpadov. Vo vyhláške bude podrobnejšie opísaný spôsob vypĺňania evidencií, čo by malo eliminovať rôzne pohľady na vykazovanie údajov.

EXKLUZÍVNE. Kompletné znenie vyhlášky s vyznačenými navrhovanými zmenami (čoskoro na odpady-portal.sk)

Zmeny nastanú aj v osnove Programov odpadového hospodárstva a to na všetkých úrovniach. POH SR ako aj POH kraja na roky 2011 – 2015 sa však meniť nebudú. Podľa nových osnov budú musieť vypracovať POH obce a pôvodcovia odpadov, ak predložia svoj POH na schválenie po 1.5.2013.
Do vyhlášky sa dopĺňajú podrobnosti Programu prevencie SR, ktorý bude musieť byť vypracovaný ešte tento rok, podrobnosti pri podávaní žiadostí o súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší produkt a nie za odpad, o súhlas na vykonávanie prípravy na opätovné použitie, ako aj o súhlas na prevádzkovanie úložiska kovovej ortuti.

Pomerne rozsiahlou novou časťou vyhlášky je oblasť Úložiska kovovej ortuti a prevádzkových podmienok takéhoto úložiska. Nová evidencia sa zavádza aj pre oblasť Hlásenia výrobcu batérií a akumulátorov o zbere, spracovaní a recyklácii použitých prenosných batérií a akumulátorov a výpočet limitov pre zber použitých prenosných batérií a akumulátorov.

Po podpise tejto vyhlášky ministrom životného prostredia bude jej účinnosť ku dňu 1.5.2013, s výnimkou úpravy Evidenčných listov odpadov a Hlásení o vzniku a nakladaní s odpadmi. Tieto zmeny by boli účinné až od termínu 1.7.2013 a to z toho dôvodu, aby mohli byť uzatvorené Hlásenia za druhý kvartál tohto roku v rovnakých tabuľkách.

Zdroj: www.odpady-portal.sk, Ing. Tomáš Schabjuk

Prečo triediť odpad?

Komentáre: 1 | Pridajte komentár

Odpad

  • 1 tona zberového papiera zachráni 17 stromov
  • ak sa vráti do sklárne 1 milión sklenených fliaš a pohárov, ušetrí sa pri výrobe nových výrobkov až 300 ton sklárskeho piesku, 1000 ton sódy, 60 ton vykurovacieho oleja, 0,76mil m3 zemného plynu a mnoho elektrickej energie
  • primárnou surovinou pri výrobe plastov je ropa
  • z recyklovaného PET (plastové fľaše) sa vyrábajú odevy
  • recykláciou odpadového hliníka sa ušetrí 95% energie oproti výrobe z primárnej suroviny
  • recykláciou 1kg železného šrotu sa ušetrí 2kg uhlia, 4kg železnej rudy, 4min a 20 sekúnd práce
  • vyseparovaný odpad sa stáva druhotnou surovinou, vracia sa do výroby a znižuje nároky na prírodné zdroje a energiu
  • zabezpečuje sa materiálové zhodnotenie odpadu
  • šetria sa surovinové zdroje

Z čoho sa skladá komunálny odpad?

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

(udávané hodnoty podľa POH SR)

Ako môžem pomôcť?

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

Kontajnery na separovaný zber

  • zapojte sa do systému separovaného zberu odpadu
  • nevyhadzujte iný komunálny odpad do kontajnerov určených na separovaný zber
  • do kontajnerov na separovaný zber vyhadzujte obaly zbavené zvyškov potravín
  • usilujte sa minimalizovať objem odpadu (napr. stlačením plastových fliaš, krabíc od mlieka atď.)

Partneri Nadácie KOSIT

Novinky

Výhercovia celoročnej súťaže v zbere papiera 2015/2016

V školskom roku 2015/2016 prebiehala veľká súťaž v zbere papiera pre materské, základné a stredné školy z Košíc. Srdečne gratulujeme všetkým výhercom! Výhercovia – mesto Košice V kategórii Celkové množstvo vyzbieraného papiera na školu 1. miesto: Základná škola M. Lechkého, …

Viac

Firemný deň dobrovoľníctva spojil Nadáciu KOSIT, KOSIT a.s., košické materské školy aj rodičov.

Nadácia KOSIT spoločne s KOSIT-om pripravili pre materské školy súťaž „KOSIŤÁCI V AKCII“,  ktorá významne rozšírila zoznam aktivít v rámci bohatej firemnej spoločenskej zodpovednosti. Do súťaže zaslalo svoj projekt na obnovu 15-sť predškolských zariadení. Súťažilo sa o najviac facebookových „lajkov“ ale rozhodovalo aj …

Viac