Prečo je možné sklo neustále recyklovať?

(17.08.2013; Sme; s. 9, príloha Víkend; ‑)

Študenti Detskej univerzity zisťovali, aké je pracovať v sklárňach

Sklo je materiál, ktorý človek využíva už niekoľko tisícročí. Už v dobe kamennej používal praveký človek prírodné sklá na rezanie. Tieto sklá vznikali rýchlym schladením roztavených hornín a minerálov pri sopečných erupciách, padaní meteoritov a podobne.

V súčasnosti sklo pre svoje charakteristické vlastnosti hrá dôležitú úlohu v každodennom živote človeka. Stretávame sa s ním nielen vo forme jednoduchých fliaš, pohárov alebo okien, ale je aj súčasťou modernej architektúry, prispieva k efektívnejšiemu využívaniu energetických zdrojov a k rozvoju informačných technológií. Kľúčovú úlohu hrá taktiež vo fotovoltických systémoch, displejoch či polovodičoch.

Ako sa vyrába sklo
Sklo je pevná amorfná látka, ktorá vznikla ochladením taveniny bez kryštalizácie. Na rozdiel od kryštalických látok je štruktúra skla bez pravidelných, symetrických a periodicky usporiadaných základných stavebných jednotiek na dlhšiu vzdialenosť. Existuje mnoho rôznych typov skla. Ich chemické zloženie sa líši podľa toho, na aký účel sa používajú, a teda aké majú mať vlastnosti. Základnou zložkou priemyselne vyrábaných skiel je oxid kremičitý (kremenný piesok). Preto hovoríme o kremičitých sklách.

Okrem značnej spotreby prírodných surovín je výroba skla tiež energeticky veľmi náročná. Taviaci proces pri výrobe skla si vyžaduje teploty dosahujúce až 1600 “C.
Základnými sklárskymi surovinami, používanými pri výrobe sodno‑vápenatého skla, sú sklársky piesok, sóda, vápenec, živec, potaš a sklené črepy.

Najprv zmiešajú sklárske suroviny so sklenenými črepmi, čím sa vytvorí sklárska vsádzka, ktorá sa dopraví do sklárskeho taviaceho agregátu. Vplyvom vysokej teploty vznikne zo sklárskej vsádzky tavenina, ktorá je po zbavení sa plynných nehomogenít dopravená k tvarovacím strojom, kde vznikne požadovaný tvar skleného výrobku. Tento je riadene chladený tak, aby vo výrobku neostalo vnútorného napätie. Kvalita výrobku je následne kontrolovaná a finálny výrobok zabalený.

Sklo sa môže pochváliť mnohými vlastnosťami ‑ je priehľadné a priesvitné, veľmi tvrdé, vydrží vysoké teploty, má vysokú pevnosť v ťahu, ľahko sa čistí, je dobrým tepelným a elektrickým izolantom, je rozmerovo stabilné a napriek tomu tvarovateľné, hygienicky neškodné.

Použité sklo sa vracia
Jedinečnou devízou skla je jeho prakticky nekonečná recyklovateľnosť. To znamená, že po skončení životnosti skleneného výrobku je ho možné stopercentne využiť ako surovinu pre ďalšiu výrobu. Nie je ho tak potrebné umiestňovať na skládkach, čím sa okrem zníženia environmentálnych záťaží ušetria aj prírodné zdroje a energia.
Sklo sa vo výrobe recykluje tak, že sa vo forme črepov pridáva do sklárskej vsádzky v procese tavenia. Množstvo dávkovaných črepov sa pohybuje od O až do 80 percent, čo závisí od druhu taveného skla, jeho farby a predovšetkým technologickej čistoty črepov.

Sklenené črepy vznikajú pri výrobe sklenených výrobkov ako výrobný a technologický odpad, ktorý sa tvorí priamo vo výrobe pri tavení, tvarovaní a následných technologických operáciách. Toto sú tzv. vlastné črepy, ktoré sa obyčajne spracujú vo vlastnej sklární.

Tzv. cudzie črepy sú odpad, ktorý vzniká mimo daného výrobného procesu. Do tejto kategórie patria črepy vznikajúce ako odpad z výroby u iných výrobcov skla alebo črepy z komunálneho odpadu. To sú črepy zo sklených výrobkov, ktoré sa vyzbierajú v obciach a v mestách a sú určené na recykláciu.

Kým Švajčiari, Belgičania alebo
Švédi zozbierali okolo 95 percent použitého skla, Česi vyše 74 percent, Slováci menej ako 50 percent. Možné teda povedať, že na Slovensku máme v tejto činnosti značné rezervy.
A odpoveď na otázku, prečo je možné sklo neustále recyklovať?

Je to vďaka tomu, že sklo používaním ani vekom nedegraduje a obsahuje zložky, ktoré sú potrebné pre výrobu nového výrobku zo skla. Výrobky zo skla sa po skončení ich využívania premenia na črepy. Tieto sa pridajú do sklárskej vsádzky, z ktorej po roztavení a následnom vytvarovaní vznikne výrobok s rovnakými vlastnosťami, aký mal pôvodný výrobok zo skla.

Z prednášky Petra Šimurku
…..
Peter Šimurka
vedec, pedagóg a manažér. Dvanásť rokov pracoval v Rone, a s., Lednické Rovne, kde sa z vedúceho oddelenia prepracoval na generálneho riaditeľa. Viedol aj Slovenský hodváb, a.s., Senica a Slovglass, a.s., Poltár. Je výkonný tajomník Medzinárodnej sklárskej spoločnosti a predseda Slovenskej sklárskej spoločnosti. V rokoch 2006 ‑ 2008 bol prezidentom Európskej sklárskej spoločnosti. Od roku 2000 do roku 2007 prednášal na FPT Púchov, TnU AD Trenčín a MTF STU Trnava. Na svojom konte má sedem patentov a úžitkových vzorov.
…..
Ak sklo recyklujeme
* vytvárame menej odpadu ‑ sklo nekončí na skládke, kde by zaberalo miesto niekoľko tisíc rokov
* šetríme primárne suroviny, ktoré by bolo potrebné opäť vyťažiť na výrobu skla
* spotrebujeme menej energie pri výrobe skla ‑ tavenie črepov je ľahšie ako tavenie surovín, čím sa výrazne znižuje spotreba energie ‑ na každých 10 percent pridaných črepov sa znižuje spotreba energie o 2 až 4 percentá
* znížime množstvo emisií vo vzduchu ‑ nižšie teploty, nižšia spotreba surovín a plynu spôsobujú aj zníženie emisií.
…..
Anketa: Aká bola exkurzia v sklárňach Lednické Rovne?
Laura Kevanová, 13 rokov
Dostali sme sa celkom blízko, videli sme na vlastné oči, čo sa tam deje. Dali nám štuple do uší, lebo hluk bol ešte horší ako teplo. Vydýchli sme si, keď sme vyšli von, hoci aj vonku boli práve štyridsiatky. Bola tam aj veľká budova s kopou farebného skla, bagre úlomky prenášajú na pásy, zamestnankyne ich potom ešte musia triediť, lebo niektorí ľudia hádžu do kontajnerov na sklo aj všeličo iné. Potom to všetko ide do pece, sklo je stále v obehu. Mali by sme recyklovať, viac si tento materiál vážiť a šetriť ho, lebo nevieme, čo bude o tridsať rokov.
Stela Zeifová, 13 rokov
Vedela som, čo ma bude v sklárňach čakať, lebo môj otec v Lednických Rovniach kedysi bol a rozprával mi o tom. Niečo som poznala aj z dokumentárnych filmov. Bol tam veľký hluk a nemali sme ani čas zhovárať sa so sklármi, ako môžu vydržať pracovať v takej horúčave. V Nemšovej robia rôzne sklo, v Lednických Rovniach poháre na víno či šampanské, prekvapila ma technika, akou zhotovujú rôzne tvary aj ručne.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Partneri Nadácie KOSIT

Novinky

Výhercovia celoročnej súťaže v zbere papiera 2015/2016

V školskom roku 2015/2016 prebiehala veľká súťaž v zbere papiera pre materské, základné a stredné školy z Košíc. Srdečne gratulujeme všetkým výhercom! Výhercovia – mesto Košice V kategórii Celkové množstvo vyzbieraného papiera na školu 1. miesto: Základná škola M. Lechkého, …

Viac

Firemný deň dobrovoľníctva spojil Nadáciu KOSIT, KOSIT a.s., košické materské školy aj rodičov.

Nadácia KOSIT spoločne s KOSIT-om pripravili pre materské školy súťaž „KOSIŤÁCI V AKCII“,  ktorá významne rozšírila zoznam aktivít v rámci bohatej firemnej spoločenskej zodpovednosti. Do súťaže zaslalo svoj projekt na obnovu 15-sť predškolských zariadení. Súťažilo sa o najviac facebookových „lajkov“ ale rozhodovalo aj …

Viac