Press room

Superzáložka na pomoc zvieratám

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

Moderátor:
“Škôlkari a školáci z Košíc pomohli opusteným zvieratkám. Nadácia Kosit a spoločnosť Kosit vyhlásili výtvarnú súťaž pod názvom Superzáložka. Výtvarné dielka s tematikou prírody zaslalo spolu 579 žiakov z 25 základných a materských škôl.”
Silvia Karolyiová, redaktorka:
“Hlavným cieľom súťaže bolo spropagovanie všetkých známych medzinárodných dní, ktoré súvisia s ochranou prírody, ako napríklad Deň zeme, Deň stromov či slnka. Dôležité bolo napísať aj slogan vystihujúci tému.”
Aluise Cerotto, generálny riaditeľ Kosit, a.s.:
“Tieto súťaže sú veľmi dôležité pre našu spoločnosť, keďže chceme, aby spoločenský aspekt bol vnímaný pozitívne aj zo strany škôl.”
Silvia Karolyiová:
“Práce mohli zasielať materské školy a základné školy 1. a 2. stupeň. A už aj poznáme víťazov, ktorých vyberali skutoční výtvarníci z umeleckých škôl. Slávnostné odovzdávanie sa uskutočnilo v historickej radnici. Víťazi si odniesli pekné ceny. Medzi najlepšími bol aj Mirko Repecký, ktorý navštevuje Súkromnú základnú školu s materskou školou pre žiakov a deti s autizmom v Košiciach.”
Mirko Repecký:
“Dal som si to asi preto, lebo sa mi to najviac páčilo.”
Silvia Karolyiová:
“A rád kreslíš?”
Mirko Repecký:
“Celkom.”
Silvia Karolyiová:
“Dlho ti to trvalo, kým si to nakreslila?”
Dievčatko 1:
“Asi áno.”
Silvia Karolyiová:
“A rada tráviš čas v prírode?”
Dievčatko 1:
“Áno, ale niekedy.”
Silvia Karolyiová:
“Vymyslela si aj slogan? Ktorý to bol?”
Dievčatko 2:
“Zem je náš život.”
Silvia Karolyiová:
“Organizátori darovali jednu záložku aj primátorovi mesta Richardovi Rašimu.”
Richard Raši, primátor mesta Košice:
“Na každý zlý zákon použijem jednu záložku, aby som vedel, že aj zlý zákon vie byť dobrý, keď má dobrú superzáložku.”
Silvia Karolyiová:
“Výherná záložky nadácia nechala plnofarebne vytlačiť. Výťažok z jej predaja pôjde Únii vzájomnej pomoci ľudí a psov v Haniske.”

Zdroj: 11.06.2014; Televízna stanica Naša; Správy

Vyhodnotenie súťaže EKO knižka Ježka Separka

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

KOŠICE, 23. mája 2014 – Od 25. septembra do 20. novembra 2013 sa uskutočnila celoslovenská tvorivá súťaž EKO knižka Ježka Separka. Svoje príbehy, básničky a piesne do nej zaslalo 129 učiteľov materských škôl a prvého stupňa základných škôl. Súťažné práce hodnotili renomovaní slovenskí autori Daniel Hevier a Marián Čekovský. Škôlka, z ktorej pochádza výherné dielko, získala v súťaži finančnú odmenu v hodnote 500€.

Najlepšiu pesničku, nazvanú Ježko Separko, zložila Oľga Balážová z MŠ Bernoláková 19 v Prešove. Najkrajšiu básničku, s názvom Zberný dvor, napísala pani učiteľka Jana Petričová z MŠ Kysak 210. Ceny za svoje dielko si pani učiteľky spolu s ich malými zverencami prevzali z rúk organizátorov priamo v materskej škole.

Víťazný príbeh, Zuzankin poučný výlet, vymyslela Magdaléna Kresťanová z MŠ Beethovenova 1 v Nitre.

Cieľom súťaže bolo zvýšiť u detí environmentálne povedomie prostredníctvom  jednoduchých, kreatívnych a originálnych diel pedagogických pracovníkov. „Práve učitelia vedia najlepšie, ako deti zaujať a zároveň niečo naučiť. Príbehy, básničky aj pesničky predstavujú environmentálne témy pútavou formou, vďaka ktorej si dôležité informácie školáci hravo zapamätajú,“ hovorí Jana Končeková, riaditeľka nadácie KOSIT.

„Veľmi nás teší, že sme mohli byť súčasťou tejto tvorivej súťaže. Ochrana prírody je vážnou témou pre celú spoločnosť. Sme radi, že sa jej venujú učitelia našich detí už v predškolskom veku a tak pozitívne vplývajú na ich ekologické cítenie,“ dopĺňa Michal Sebíň zo spoločnosti NATUR-PACK.

Tridsať najlepších prác bude vydaných v detskej knižke EKO knižka.

Súťaž zorganizovala Nadácia KOSIT s podporou spoločností KOSIT a NATUR-PACK.

MŠ Kysak

 MŠ Kysak.

Michal Sebíň, generálny riaditeľ NATUR-PACKu odovzdáva kyticu a Diplom p. riaditeľke, Janke Petričovej z MŠ Kysak

 Michal Sebíň, generálny riaditeľ NATUR-PACKu odovzdáva kyticu a Diplom
p. riaditeľke, Janke Petričovej z MŠ Kysak.

Diplomy odovzdané p. učiteľke Renáte Horňákove (zprava), Oľge Balážovej a p. riaditeľke Dane Voštinárovej

Diplomy odovzdané p. učiteľke Renáte Horňákovej (zprava), Oľge Balážovej
a p. riaditeľke Dane Voštinárovej.

Kam so starými žiarivkami

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

Kompaktné žiarivky a svetelné diódy nepatria do bežného komunálneho odpadu.
Preto ak chceme zachovať ekologický prístup a neničiť prírodu, mali by sme spotrebované svetelné zdroje odovzdať späť do obchodu so svietidlami alebo na špeciálne zberné miesto (napríklad zberný dvor), kde sa umiestnia do vyhradených zberných nádob určených výhradne na sústreďovanie vyradených žiariviek a výbojok. Špecializované odberné miesta zabezpečia spätný odber, ekologickú likvidáciu a bezpečnú recykláciu odpadu.
Vyradená, poškodená žiarivka, alebo iný odpad obsahujúci ortuť, nepatrí do rúk deťom, aby neprišlo k ich poraneniu. Manipulácia s takýmto odpadom má byť obozretná, nesmie prísť k rozbitiu žiarivky, k úniku plynu, ortuti alebo iných látok. Preto nefunkčnú žiarivku opatrne odovzdáme na vyhradenom mieste v súlade so Zákonom č. 223/2001 Z.z.
ZDROJ: 14.10.2013; Nový Čas; príloha ENERGIE, s. 5

Tvorivosťou k ochrane prírody

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

nadacia kositChrániť životné prostredie je jednou z dôležitých výziev v tejto spoločnosti. Od malička vychovávame deti k úcte a k rešpektu k prírode. Vieme, že my dospelí sme tí, ktorí ich musia ukázať túto cestu.
Samozrejme, sú rôzne spôsoby ako správne uchopiť do rúk „spolupatričnosť“ k prírode. Jednou z nich je aj projekt ponúkaný Nadáciou KOSIT a partnerskými „odpadárskymi“ spoločnosťami NATUR-PACK a.s. a KOSIT a.s. pod názvom „EKO knižka Ježka Separka“.

Ide o tvorivú súťaž , ktorá je určená pedagogickým pracovníkom materských škôl a základných škôl prvého stupňa. Predmetom súťaže je literárna tvorba rozprávok a básničiek a hudobná tvorba pesničiek (s notopisom) zameraná na oblasť odpadového hospodárstva a ochrany prírody za účelom vydania EKO knižky Ježka Separka pre deti. „Cieľom tohto projektu je zvýšenie environmentálneho povedomia v oblasti ochrany životného prostredia a odpadového hospodárstva medzi deťmi predškolského veku a žiakmi prvého stupňa základných škôl“, hovorí Jana Končeková, riaditeľka nadácie KOSIT. „Na základe našich dlhoročných skúseností a spolupráce so školami som presvedčený, že sú to práve pedagógovia, ktorí vedia najlepšie ako pozdvihnúť ekologické cítenie našich detí“, dodáva Michal Sebíň, riaditeľ spol. NATUR-PACK, a.s..

Záštitu nad literárnou produkciou vzal na seba známy slovenský spisovateľ Daniel Hevier a nad hudobnou, Marián Čekovský.

Vyhlasovateľ súťaže Nadácia KOSIT pripravila pre zapojených pedagógov, ale  aj školy zaujímavé finančné ceny. Celoslovenská súťaž začína 25.septembra 2013 a literárne a hudobné diela je potrebné zaslať Nadácii KOSIT do 20.novembra 2013. V literárnych aj hudobných dielach musí byť spomenutá ochrana prírody so zameraním na odpadové hospodárstvo. Hodnotí sa jednoduchosť, kreativita, originalita či odkaz, ktorý dielo má zanechať. 30 najlepších diel bude odmenených a zaradených do pripravovanej publikácie.

Viac informácií o súťaži, štatút a prihlášku si môžu záujemcovia nájsť na stránke www.nadaciakosit.org.

O Nadácii KOSIT
Nadácia KOSIT je mimovládna organizácia, ktorú v roku 2010 založila spoločnosť KOSIT a.s. za účelom podpory tretieho sektora zvlášť v oblasti environmentálnej výchovy. Okrem finančnej podpory Nadácia KOSIT realizuje svoje vlastné projekty ako sú Škôlka Ježka Separka (za svoju komplexnosť si vyslúžil Cenu odpadového hospodárstva Zlatý mravec 2011), MDD s materskými školami, letný EKO tábor či vzdelávanie seniorov a väzňov.

O spoločnosti NATUR-PACK, a.s.
NATUR-PACK, a.s. je oprávnená organizácia, ktorá od roku 2006 plní pre takmer 4 000 povinných osôb ich povinnosti vyplývajúce zo zákona o obaloch a priamo finančne podporuje triedený zber. Od roku 2009 aktívne podporuje na rôznych úrovniach environmentálnu výchovu pre žiakov aj širokú verejnosť.

O spoločnosti KOSIT a.s.
KOSIT a.s. je moderná akciová spoločnosť, ktorá pôsobí na slovenskom trhu od roku 2001. Poskytuje komplexné služby na profesionálnej úrovni v oblasti odpadového hospodárstva. Patrí medzi päť najvýznamnejších spoločností na Slovensku zaoberajúcich sa týmto náročným a spoločensky veľmi
citlivým priemyselným odvetvím. V súčasnosti spoločnosť KOSIT a.s. poskytuje služby pre približne 260 000 obyvateľov východného Slovenska a pre okolo 500 podnikateľských subjektov. Ročne nakladá s vyše 80 000 tonami odpadu. Spoločnosť zamestnáva viac ako 400 pracovníkov. Pri riadení svojich procesov už niekoľko rokov používa systém riadenia kvality a vlastní certifikáty riadenia kvality ISO 9001, 1400 a OHSAS 18001.KOSIT využíva profesionalitu a skúsenosti nadobudnuté na medzinárodnej úrovni, ktoré šíri ďalej a tak napomáha ekonomickému a spoločenskému rastu v oblasti mesta Košice a východného Slovenska.

Pracovné miesta sa dajú nájsť aj v smetných košoch

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

(22.08.2013; www.aktualne.sk; Slovensko, 00.00, s. ‑; Harkotová Stanislava)

BRATISLAVA ‑ Slovensko dnes patrí ku krajinám Európskej únie, ktoré sa rozhodne nemôžu chváliť vysokou mierou recyklácie odpadu. Pritom odvetvia založené práve na jeho znovupracovaní sa čoraz viac skloňujú pri tvorbe nových pracovných miest.
Nedávno si štatistiku o potenciálnych nových miestach urobila Veľká Británia. Vyčíslila, že by jej odvetvie postavené na recyklovaní do roku 2020 vytvorilo 10‑tisíc nových pracovných miesta a točiť by sa v ňom mohlo až 20 miliárd libier.
Činnosti, ktoré by sa zameriavali na vývoj technológií a dizajnu v oblasti recyklovania, by mohli podľa denníka The Guardian vytvoriť ďalších 50‑tisíc miest a zvýšiť HDP krajiny o tri miliardy libier ročne.
Briti totiž hútajú, ako nadizajnovať nejaký produkt tak, aby bol maximálne využiteľný a recyklovateľný.

Zelená práca
Potenciálne tisícky pracovných miest sú v ekoodvetviach i na Slovensku.
“Hovorí sa im zelené pracovné miesta,” približuje Martin Valentovič zo združenia Priatelia Zeme. Ich počet by ‑ vrátane politickej vôle ‑ závisel aj od toho, ktoré odvetvie by sa u nás rozvíjalo. Nie všetko má totiž podľa odborníka ekonomický zmysel recyklovať. Potenciálny počet zelených miest odhadol na tisícky.
To, koľko pracovných miest za posledné roky vzniklo naprieč recyklačnými odvetviami, nevedno. Rezort životného prostredia má k dispozícii len odhad počtu pracovných miest v odvetví spracovania elektroodpadov.
“Zo zistených poznatkov a osobných návštev sme odhadli, že v tomto sektore je približne do 200 pracovných miest. Zamestnávatelia v tomto odvetví nechcú ministerstvu životného prostredia poskytnúť údaje nad rámec zákona,” tvrdí hovorca ministerstva Maroš Stano.

Paradoxy
Na Slovensku dnes máme firmu, ktoré recykluje tetrapakové obaly. Paradoxom je, že tá musí, aby naplnila svoje kapacity, dovážať na spracovanie odpad aj zo zahraničia. A to práve preto, že obaly od džúsov či mlieka sa u nás nezbierajú, ako by mohli.
Zaujímavosťou je aj to, že časť PET fliaš sa zo Slovenska vyvezie do Číny, kde sa spracujú. A odtiaľ sa privezú spať.
“Ak by sme v každej oblasti zvýšili mieru recyklácie, podporilo by to mnohé pracovné miesta, nielen pri samotnom spracovaní, ale aj pri prevážaní, dotriedení a tak ďalej. Možností je veľa,” hovorí Valentovič.

Výnimky
Jedno z nich je aj kompostovanie, ktoré sa skloňuje pri triedení bioodpadov. Ten dnes tvorí v priemere polovicu odpadovej nádoby.
Najskôr otázka, videli ste vo vašom meste či obci nádobu na bioodpad? Ak ste odpovedali nie, nepoteší sa najmä európska legislatíva, ktorá nám od januára odporúča separovať aj odpadky ako zvädnutá zelenina či suché kvety.
Mestá a obce ale majú výnimky. A to napríklad tie, ktoré zabezpečia energetické zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) v zariadení na zhodnocovanie odpadov. Túto podmienku spĺňajú Bratislava, Košice a Banská Bystrica.
Druhú výnimku majú podľa Stana obce, ktoré preukážu, že najmenej 50 percent občanov kompostuje svoj vlastný BRO. “A tretia výnimka je pre obce, pre ktoré je triedený zber BRO ekonomicky neúnosný,” doplnil.

Komunitná vec
Výnimka, nevýnimka, ak skončí pokosený trávnik v kontajnery, pravdepodobne čosi nie je v poriadku. Dnes aj preto vznikajú rôzne komunity, ktoré kompostujú takpovediac spontánne z vlastného presvedčenia.
V rámci Bratislavy robí osvetu napríklad komunita Zelené mesto. Jej projektový koordinátor Juraj Melichár pomáha stavať komunitné kompostéry, učí ako kompostovať, chová pre záujemcov kalifornské dážďovky.
“Vďaka kompostovaniu môžu ľudia znížiť množstvo svojho netriedeného odpadu. Ten môže tvoriť viac ako tretinu z vyprodukovaného odpadu. Ľudia si tak môžu esteticky vyrobiť kvalitné organické hnojivo veľmi jednoduchým prirodzeným procesom,” vysvetľuje.
Sčasti tak odbremeniť služby zamerané na odvoz a likvidáciu odpadu. A šetriť.

Práca pre chudobných
Keď sme pri spracovaní bioodpadu, už dnes kompostovanie v malom pomáha chudobným komunitám na východnom Slovensku. Prvého kompostmajstra ‑ Róma ‑ mala v roku 2005 obec Raslavice. Projekty, ktoré spracovaním bioodpadu dávajú prácu, majú aj pri Hanušovciach nad Topľou.
“Kompostovanie bioodpadov vidím ako jednu z najreálnejších, najrýchlejšie a najmenej nákladne zrealizovateľných príležitostí pre tvorbu pracovných miest pre nezamestnaných, hlavne na vidieku,” tvrdí Štefan Straka zo združenia Svatobor.
Ten pritom zasadzuje kompostovanie do väčších súvislostí. Tých klimatických. “Úrodná pôda u nás ostane vtedy, keď budeme mať dostatok humusu a schopnosť zadržať vodu v krajine.”

Vzťah Slovákov k recyklovaniu
Slovensko dnes patrí k tým krajinám Únie, ktoré majú dlhodobo nízku mieru recyklovania odpadu. Miera recyklácie sa u nás podľa Eurostatu pohybuje pri deviatich percentách. Pre porovnanie Maďari a Poliaci recyklujú na 21 percent, Slovinci 31 percent, Rakúšania recyklujú 63 percent svojho odpadu.
Podľa Valentoviča u nás chýba v tomto ohľade osveta, motivácia, ale i funkčné nástroje lokálnych politík. Navyše na dôvere v recykláciu nepridáva ani to, keď sa z času na čas objaví prípad, kedy pracovníci služieb likvidácie odpadu triedené smeti nahádžu na jednu kopu. “Pôsobí to demotivujúco,” priznáva Valentovič.
Naposledy sa táto prax objavila v bratislavskej Petržalke, čo zamestnancov OLO stálo odmeny.
Lenže chyby nerobia len smetiari. Podľa odborníka sa niekedy môže stať, že niekto vyhodí do kontajnera PET fliaš zle zatvorenú fľašu oleja. “Ak ten olej vytečie, tie PET fľaše sú znečistené a nedajú sa nejako rozumne ekonomicky vyčistiť. V tom prípade idú na skládku.”

Prečo je možné sklo neustále recyklovať?

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

(17.08.2013; Sme; s. 9, príloha Víkend; ‑)

Študenti Detskej univerzity zisťovali, aké je pracovať v sklárňach

Sklo je materiál, ktorý človek využíva už niekoľko tisícročí. Už v dobe kamennej používal praveký človek prírodné sklá na rezanie. Tieto sklá vznikali rýchlym schladením roztavených hornín a minerálov pri sopečných erupciách, padaní meteoritov a podobne.

V súčasnosti sklo pre svoje charakteristické vlastnosti hrá dôležitú úlohu v každodennom živote človeka. Stretávame sa s ním nielen vo forme jednoduchých fliaš, pohárov alebo okien, ale je aj súčasťou modernej architektúry, prispieva k efektívnejšiemu využívaniu energetických zdrojov a k rozvoju informačných technológií. Kľúčovú úlohu hrá taktiež vo fotovoltických systémoch, displejoch či polovodičoch.

Ako sa vyrába sklo
Sklo je pevná amorfná látka, ktorá vznikla ochladením taveniny bez kryštalizácie. Na rozdiel od kryštalických látok je štruktúra skla bez pravidelných, symetrických a periodicky usporiadaných základných stavebných jednotiek na dlhšiu vzdialenosť. Existuje mnoho rôznych typov skla. Ich chemické zloženie sa líši podľa toho, na aký účel sa používajú, a teda aké majú mať vlastnosti. Základnou zložkou priemyselne vyrábaných skiel je oxid kremičitý (kremenný piesok). Preto hovoríme o kremičitých sklách.

Okrem značnej spotreby prírodných surovín je výroba skla tiež energeticky veľmi náročná. Taviaci proces pri výrobe skla si vyžaduje teploty dosahujúce až 1600 “C.
Základnými sklárskymi surovinami, používanými pri výrobe sodno‑vápenatého skla, sú sklársky piesok, sóda, vápenec, živec, potaš a sklené črepy.

Najprv zmiešajú sklárske suroviny so sklenenými črepmi, čím sa vytvorí sklárska vsádzka, ktorá sa dopraví do sklárskeho taviaceho agregátu. Vplyvom vysokej teploty vznikne zo sklárskej vsádzky tavenina, ktorá je po zbavení sa plynných nehomogenít dopravená k tvarovacím strojom, kde vznikne požadovaný tvar skleného výrobku. Tento je riadene chladený tak, aby vo výrobku neostalo vnútorného napätie. Kvalita výrobku je následne kontrolovaná a finálny výrobok zabalený.

Sklo sa môže pochváliť mnohými vlastnosťami ‑ je priehľadné a priesvitné, veľmi tvrdé, vydrží vysoké teploty, má vysokú pevnosť v ťahu, ľahko sa čistí, je dobrým tepelným a elektrickým izolantom, je rozmerovo stabilné a napriek tomu tvarovateľné, hygienicky neškodné.

Použité sklo sa vracia
Jedinečnou devízou skla je jeho prakticky nekonečná recyklovateľnosť. To znamená, že po skončení životnosti skleneného výrobku je ho možné stopercentne využiť ako surovinu pre ďalšiu výrobu. Nie je ho tak potrebné umiestňovať na skládkach, čím sa okrem zníženia environmentálnych záťaží ušetria aj prírodné zdroje a energia.
Sklo sa vo výrobe recykluje tak, že sa vo forme črepov pridáva do sklárskej vsádzky v procese tavenia. Množstvo dávkovaných črepov sa pohybuje od O až do 80 percent, čo závisí od druhu taveného skla, jeho farby a predovšetkým technologickej čistoty črepov.

Sklenené črepy vznikajú pri výrobe sklenených výrobkov ako výrobný a technologický odpad, ktorý sa tvorí priamo vo výrobe pri tavení, tvarovaní a následných technologických operáciách. Toto sú tzv. vlastné črepy, ktoré sa obyčajne spracujú vo vlastnej sklární.

Tzv. cudzie črepy sú odpad, ktorý vzniká mimo daného výrobného procesu. Do tejto kategórie patria črepy vznikajúce ako odpad z výroby u iných výrobcov skla alebo črepy z komunálneho odpadu. To sú črepy zo sklených výrobkov, ktoré sa vyzbierajú v obciach a v mestách a sú určené na recykláciu.

Kým Švajčiari, Belgičania alebo
Švédi zozbierali okolo 95 percent použitého skla, Česi vyše 74 percent, Slováci menej ako 50 percent. Možné teda povedať, že na Slovensku máme v tejto činnosti značné rezervy.
A odpoveď na otázku, prečo je možné sklo neustále recyklovať?

Je to vďaka tomu, že sklo používaním ani vekom nedegraduje a obsahuje zložky, ktoré sú potrebné pre výrobu nového výrobku zo skla. Výrobky zo skla sa po skončení ich využívania premenia na črepy. Tieto sa pridajú do sklárskej vsádzky, z ktorej po roztavení a následnom vytvarovaní vznikne výrobok s rovnakými vlastnosťami, aký mal pôvodný výrobok zo skla.

Z prednášky Petra Šimurku
…..
Peter Šimurka
vedec, pedagóg a manažér. Dvanásť rokov pracoval v Rone, a s., Lednické Rovne, kde sa z vedúceho oddelenia prepracoval na generálneho riaditeľa. Viedol aj Slovenský hodváb, a.s., Senica a Slovglass, a.s., Poltár. Je výkonný tajomník Medzinárodnej sklárskej spoločnosti a predseda Slovenskej sklárskej spoločnosti. V rokoch 2006 ‑ 2008 bol prezidentom Európskej sklárskej spoločnosti. Od roku 2000 do roku 2007 prednášal na FPT Púchov, TnU AD Trenčín a MTF STU Trnava. Na svojom konte má sedem patentov a úžitkových vzorov.
…..
Ak sklo recyklujeme
* vytvárame menej odpadu ‑ sklo nekončí na skládke, kde by zaberalo miesto niekoľko tisíc rokov
* šetríme primárne suroviny, ktoré by bolo potrebné opäť vyťažiť na výrobu skla
* spotrebujeme menej energie pri výrobe skla ‑ tavenie črepov je ľahšie ako tavenie surovín, čím sa výrazne znižuje spotreba energie ‑ na každých 10 percent pridaných črepov sa znižuje spotreba energie o 2 až 4 percentá
* znížime množstvo emisií vo vzduchu ‑ nižšie teploty, nižšia spotreba surovín a plynu spôsobujú aj zníženie emisií.
…..
Anketa: Aká bola exkurzia v sklárňach Lednické Rovne?
Laura Kevanová, 13 rokov
Dostali sme sa celkom blízko, videli sme na vlastné oči, čo sa tam deje. Dali nám štuple do uší, lebo hluk bol ešte horší ako teplo. Vydýchli sme si, keď sme vyšli von, hoci aj vonku boli práve štyridsiatky. Bola tam aj veľká budova s kopou farebného skla, bagre úlomky prenášajú na pásy, zamestnankyne ich potom ešte musia triediť, lebo niektorí ľudia hádžu do kontajnerov na sklo aj všeličo iné. Potom to všetko ide do pece, sklo je stále v obehu. Mali by sme recyklovať, viac si tento materiál vážiť a šetriť ho, lebo nevieme, čo bude o tridsať rokov.
Stela Zeifová, 13 rokov
Vedela som, čo ma bude v sklárňach čakať, lebo môj otec v Lednických Rovniach kedysi bol a rozprával mi o tom. Niečo som poznala aj z dokumentárnych filmov. Bol tam veľký hluk a nemali sme ani čas zhovárať sa so sklármi, ako môžu vydržať pracovať v takej horúčave. V Nemšovej robia rôzne sklo, v Lednických Rovniach poháre na víno či šampanské, prekvapila ma technika, akou zhotovujú rôzne tvary aj ručne.

Zbohom skládkam, elektronika budúcnosti sa zničí sama

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

(18.08.2013; www.aktuality.sk; 20.00, s. ‑; Aktuality.sk, jd)

Tím amerických vedcov pracuje na vytvorení prístrojov, ktoré by nemali zaťažovať prírodu. Rozložia sa napríklad vo vode. Ozývajú sa aj hlasy kritikov. Tí tvrdia, že znečistenie prírody sa preceňuje.

Zbohom skládkam
Výskumníci sa rozhodli dať zbohom množstvu toxického elektronického odpadu na skládkach. Navrhujú súčiastky, ktoré sa kompletne rozložia hneď, ako prístroj doslúži. Samodeštrukčná elektronika by mala zmeniť nielen prístup k spotrebnej elektronike, ale aj k medicíne a zbrojnému priemyslu. Proces ekologického zničenia bude programovateľný a bude možné ho ovládať.

Rýchlo zastarávajú
O elektronických prístrojoch je známe, že sa pomerne rýchlo stávajú zastaranými. Okrem toho ich cena neustále klesá. Tak sa napríklad počítače či mobilné telefóny stávajú dostupnejšie. Keďže je ich viac čoraz viac medzi ľuďmi, po tom keď doslúžia svojmu účelu, hromadia sa na skládkach. Podľa dostupných informácii tam len v roku 2010 skončilo až 150 miliónov použitých mobilných telefónov.

Rozpadnú sa vo vode
Vedci z Univerzity v Illinois skúmajú, ako skonštruovať elektroniku, ktorá by sa kompletne rozpadla vo vode. “Nechcem konkretizovať časový plán, ale môžem povedať, že sme už ďaleko od miesta, kde sme boli ešte pred niekoľkými mesiacmi,” hovorí americký vedec profesor materiálových vied John Rogers. Ten vedie tím vedcov a biomedicínskych inžinierov z celej krajiny, ktorí sa podieľajú na vývoji týchto vynálezov.

V zdravotníctve aj v armáde
“Predstavte si, že niečo vložíte do srdca. To bije a vy ste schopný generovať energiu z tohto pohybu,” ozrejmuje prevratnosť výskumu Rogers. Aj americká armáda si dala ambiciózny cieľ, vytvoriť dočasnú elektroniku pre národnú obranu. Program nesie názov DARPA. Podrobnosti sú utajené, ale americké médiá hovoria o prieskumných a komunikačných zariadeniach, ktoré by sa mali rozložiť akonáhle dokončia úlohu. Rogers poznamenal, že sa mu už podarilo navrhnúť 64‑pixelový digitálny fotoaparát, ktorý by mal fungovať práve na tomto princípe.

Rozpustný čip
Podľa vedcov výskum napreduje rýchlo a predbežné verzie ľahko rozložiteľných elektronických prístrojov by mala byť k dispozícii už v najbližších rokoch. Za sebou už majú testy na zvieratách, ktoré majú implantované zariadenia, ktoré sa nemusia spoliehať na externý zdroj energie. Tiež sa im podarilo vyvinúť čip, ktorý je vytlačený na tenkej vrstve hodvábu a pri kontakte z vodou sa rýchlo rozpúšťa. Ekológovia si od výskumu očakávajú zníženie množstva toxického odpadu na skládkach.

Sú obavy ekológov prehnané?
“Nepotrebujete, aby váš mobilný telefón vydržal 25 alebo 50 rokov,” upozorňuje Rogers, ktorý stojí za projektom Born to die. Podľa neho je hlavným cieľom vytvoriť zariadenie, ktoré fyzicky zmizne v priebehu času z podmienkou, že bude tento proces možné kontrolovať. Podľa Washington Post je snaha vedcov chválihodná. Noviny zároveň poznamenávajú, že obavy z elektronického odpadu sú často prehnané, pretože množstvo olova z elektronických zariadení, ktoré sa uvoľňujú do podzemných vôd je zanedbateľné.

Ježko Separko „pobláznil“ škôlkarov z Prešova

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

Nadácia KOSIT a ENVIDOM – združenie výrobcov elektrospotrebičov, ktoré si kladie za cieľ ekologické zneškodnenie elektroodpadov, spolupracujú už tretí rok. Na záver projektu Škôlka Ježka Separka, do ktorého je zapojených v tomto školskom roku spolu 15 prešovských škôlok, pozvali divadlo Agape. V Kine Scala tancovalo, spievalo a zabávalo sa viac ako 300 predškolákov.

„Takto sme  sa chceli poďakovať učiteľkám a detičkám zato, že sa počas celého roka venujú téme separovania odpadu. Pomáha to v deťoch aj ich rodičoch budovať povedomie o tom, ako naložiť s odpadmi, ktoré produkujeme. Hľadáme naozaj všetky spôsoby ako túto tému urobiť zábavnou a prijateľnou pre verejnosť“ , konštatuje riaditeľka Nadácie KOSIT, Jana Končeková.

ENVIDOM ponúka školám a škôlkam predstavenie Sporák Edo a chladnička Julka. Tentoraz zavítali s divadielkom pod Tatry a do Prešova. Jana Nahalková, ENVIDOM – „S Nadáciou KOSIT by sme radi pripravili ešte jedno spoločné stretnutie pre MŠ na Zemplíne niekedy v júni. Voľné termíny sa nám ale hľadajú veľmi ťažko.“ Martin Žák alias sporák EDO si atmosféru v Prešove veľmi pochvaľoval. „Nechcel by som porovnávať publikom, je vždy iné a jedinečné. Dôležitejšie je, že deti si zasúťažili. K nášmu predstaveniu mali blízko. V zbernom dvore, kam pokazené elektrospotrebiče patria, už boli“ . Deti aj ich pani učiteľky boli predstavením nadšené. „Chceme sa vám touto cestou poďakovať za úžasné divadielko pre naše deti. Nesmierne sa tešili, spievali si celý deň, jednoducho si to užili a najmä si rozšírili poznanie o význame zberných dvorov“, povedala Gabriela Ondercová z MŠ Volgogradská.

Nadácia KOSIT tentokrát nielen pre škôlkárov ale aj širokú verejnosť chystá ďalšie podujatie. Výstavu EKOdielok v rámci projektu Škôlka JS predstavia 3 – 7. júna 2013 v Caraffovej väznici, Prešov .

O Nadácii KOSIT
Nadácia KOSIT je mimovládna organizácia, ktorú v roku 2010 založila spoločnosť
KOSIT a.s. za účelom podpory tretieho sektora zvlášť v oblasti environmentálnej výchovy. Okrem finančnej podpory Nadácia KOSIT realizuje svoje vlastné projekty ako sú Škôlka Ježka Separka (za svoju komplexnosť si vyslúžil Cenu odpadového hospodárstva Zlatý mravec 2011), MDD, vzdelávanie seniorov a väzňov.

Odpad ako surovina

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

img_9679 Košice, 19. október 2012 – Na medzinárodnú konferenciu „Odpad ako surovina“ prišli včera do Košíc prednášať jedenásti odborníci aj zo zahraničia. Napríklad Jan Manders, viceprezident Európskej konfederácie zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov (CEWEP), Luisa Barbieri, profesorka z univerzity v Modene,Franco Gerotto, spracovateľ šrotu v spoločnosti DEMONT Group, alebo Vincent Basuyau, generálny riaditeľ v spoločnosti MUSANDAM ROCK LLC, ktorý v minulosti pôsobil aj ako predseda Recyklačného výboru v UEPG (European Association of Aggregates Producers).

Témy konferencie pokrývali návrhy efektívnych integrovaných systémov nakladania s odpadom, pozitívne príklady recyklácie na Slovensku v porovnaní s Európou, pomenovali rôzne dopady negatívnych vplyvov odpadu na množstvo emisií a klimatické zmeny. Medzi prednášajúcimi boli vedci, výrobcovia, ale aj samotní spracovatelia druhotných surovín.

„Som veľmi rád, že všetci naši prednášajúci sú ľudia z praxe, nie teoretici. Majú skúsenostiz jednotlivými komoditami, s ktorými pracujú. Vidia súvislosti v ich životnom cykle. Vediadiagnostikovať problémy, navrhovať riešenia. Sú to odborníci vo svojom fachu“, povedal AlbertoGerotto, predseda predstavenstva KOSIT a.s. Zároveň je aj prezidentom Taliansko-Slovenskej obchodnej komory, ktorá spolu s Nadáciou KOSIT konferenciu pripravili. Záštitu nad ňou prevzali Európsky komisár pre životné prostredie Janez Potočnik a predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa. Konferenciu prišiel osobne otvoriť Peter Žiga, minister Životného prostredia SR.

Toto odborné fórum bolo venované predstaviteľom štátnej a verejnej správy, samosprávam miesta obcí, odborníkom v oblasti odpadového manažmentu, ale aj laikom, ktorých daná téma oslovuje. Konferencia mala ambíciu ponúknuť najmodernejšie trendy v odpadovom hospodárstve a tiež posilniť environmentálne myslenie každého jednotlivca. Konferencie sa zúčastnilo vyše 80 ľudí.

Pozvaní hostia sa zhodli na tom, že práve odpadové hospodárstvo je mnohokrát zaznávaným odvetvím, napriek tomu, že je neodmysliteľnou súčasťou ochrany životného prostredia a zdravia človeka. Odpad jednoducho produkujeme všetci a treba sa oň ekologicky postarať.

Ak si vezmeme akúkoľvek štúdiu v odpadovom hospodárstve, Slovensko sa nachádza na chvoste Európskej únie v nakladaní s odpadom. Podľa odborníkov síce zaostávame pri reálnych riešeniach, no stačí iba prevziať pozitívne skúsenosti z iných krajín a začať ich realizovať v slovenských podmienkach.

KOSIT a.s. už pred dvoma rokmi zorganizoval konferenciu o energetickom zhodnocovaní odpadu, keďže patrí k dvom firmám na Slovensku, ktoré vlastnia spaľovňu. „Dnes sme prišli s ďalšími témami,ktoré patria do portfólia odpadového hospodárstva. Síce často odznievajú v televízii či rozhlase, alenediskutuje sa o nich do hĺbky,“ dodáva Gerotto.

Generálnym partnerom konferencie sa stal KOSIT a.s. a ďalšími partnermi boli významné slovenské spoločnosti pôsobiace v odpadárskom priemysle ako NATUR-PACK a.s., Smurfit Kappa Recycling CE, s.r.o., APOH (Asociácia podnikov v odpadovom hospodárstve), TANZER CONSULTING SLOVAKIA, s.r.o., Košický samosprávny kraj, Mesto Košice, Univerzita v Modene, General Plastic, s.r.o. a už vyššie spomínané zahraničné spoločnosti.

O organizátoroch konferencie:

Nadácia KOSIT

Nadácia KOSIT vznikla koncom roka 2010. Je to mladá a ambiciózna nadácia, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie v environmentálnej oblasti pre všetky vekové skupiny. Prioritne sa sústreďuje na oblasť odpadov a ich vplyv na životné prostredie.

Nadácia spolupracuje so školami a škôlkami, seniorskými domovmi, materskými centrami, miestnymi a regionálnymi inštitúciami. Pripravuje vlastné projekty, medzi ktoré patrí aj vzdelávanie privátneho sektora s ponukou, ako pracovať čo najenvironmentálnejšie. Medzi významné vzdelávacie aktivity nadácie patria diskusné a profesionálne fóra ako sú semináre a konferencie. Nadácii KOSIT záleží na životnom prostredí, na tom ako ľudia vnímajú prírodu okolo seba a ako sa dokážu o ňu postarať.

Taliansko-Slovenská Obchodná Komora

Taliansko – Slovenská Obchodná Komora (TSOK) je medzinárodná mimovládna organizácia, založená ako neziskové voľné združenie bilaterálneho charakteru s cieľom rozvíjať obchodné, kultúrne a spoločenské vzťahy medzi Talianskom a Slovenskom.

V tomto roku slávi TSOK už 15 výročie založenia. V súčasnosti má komora cca 200 členských spoločností. 85% členskej základne tvoria malé a stredné podniky. Dominantné postavenie majú spoločnosti z odvetvia strojárstva, chemického priemyslu, energetiky a služieb pre firmy. Členské spoločnosti TSOK dnes vytvárajú zhruba 30 000 pracovných miest v slovenskom hospodárstve.

TSOK spolu s Cham Cham (Asociácia zahraničných obchodných komôr na Slovensku) organizuje stretnutia medzi vysokými inštitucionálnymi predstaviteľmi a podnikateľskou obcou. Ako člen prezídia AZZZ SR sa aktívne podieľa na legislatívnych procesoch a pomáha zabezpečiť podmienky pre dynamický rozvoj kvalitného podnikateľského prostredia na Slovensku. Ako medzinárodná organizácia získala TSOK bohaté skúsenosti v riadení a podpore medzinárodných vzdelávacích projektov a je partnerom mnohých projektov Európskej komisie na Slovensku.

Okrem podpory podnikania a poskytovania konzultácií v oblasti investícií organizuje Taliansko – Slovenská obchodná komora v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom v Bratislave taliansky festival na Slovensku DOLCE VITAJ.

Ježka Separka spoznajú už aj deti na Zemplíne…

Komentáre: 0 | Pridajte komentár

Michalovce Jezko SeparkoNadácia KOSIT rozšírila svoju pôsobnosť po Prešove a Košiciach aj na mikroregión
Zemplína. Je tu viac ako 40 materských škôl. „ Spoločné obecné úrady – školské úrady vo
Vinnom, Pavlovciach nad Uhom a Trhovišti nás pozvali na pracovné stretnutie so zástupcami
materských škôl. Jedným z bodov programu bola aj prezentácia nášho
projektu Škôlka Ježka Separka (JS),“ uviedla riaditeľka Nadácie KOSIT Jana Končeková.
„V našich materských škôlkach, ktoré združujeme, je veľa programov zameraných na
environmentálnu výchovu. Tento program Nadácie KOSIT nás ale zaujal najmä preto,
že ponúka komplexnú metodiku ako učiť škôlkarov o separovaní odpadu,“ dodáva Jana
Dorčáková za Spoločné školské úrady.
Od spustenia programu sa budú deti vo veku 5-6 rokov učiť o separovaní a jeho zhodnotení
už po tretí krát.
Do projektu Škôlka JS je doteraz zapojených spolu 75 materských škôl, z toho 27 sa
prihlásilo práve z okresu Michalovce. „ Každý mesiac sa škôlkari učia o jednom druhu
odpadu, učiteľka ma manuál a iné pomôcky, vďaka ktorým hravo zvládne všetky aktivity
a činnosti zamerané na triedenie, „ vysvetľuje Končeková.
Výsledkom projektu bude v júni výstava ekodielok z odpadového materiálu, ktoré deti
počas roka vytvoria. Prihlásiť sa do Škôlky JS možno ešte aj teraz elektronickou prihláškou
na adrese http://www.kosit.sk/skolka-jezka-separka/ Všetky náklady na učebný balíček,
ktorý obsahuje manuál Škôlky JS, maňušku JS, CD s pesničkami a DVD Tanček JS , cykly
recyklovania jednotlivých druhov odpadu a pracovné listy znáša Nadácia KOSIT.

 

Zoznam nových MŠ

MŠ Závadka 36, MŠ Zemplínska Široka, MŠ Bánovce N/Ond.87, Veľké Revištia,
ZŠ s MS Palín, MŠ Nacina Ves, MŠ Krásnovce, MŠ Markovce, MŠ Petrovce nad Laborcom
76, MŠ Ložín 99, ZŠ s MŠ Bracovce 26, Vysoká nad Uhom, ZŠ s MŠ Bežovce, ZŠ s MŠ
Pavlovce nad Uhom, MŠ Klokočov, MŠ Moravany 319, MŠ Zbudza 60, Staré,
MŠ Pozdišovce, J.I. Barča 140, MŠ Remetské Hámre 265, ZŠ s MŠ Úbrez 141,
ZŠ s MŠ Tušická Nová Ves, MŠ Morovce 186, ZŠ s MŠ Trhovište, MŠ Staré 283,
MŠ Malčice, MŠ Kaluža 4, MŠ Iňačovce 141

Partneri Nadácie KOSIT

Novinky

V EKOtábore je nám skvele

Posledné dva dni však plánujeme stráviť najaktívnejšie, ako sa dá. Trochu nám tu prší a tak nemôžeme behať po lesoch, no vynahrádzame si to hrami vo vnútri.

Viac

EKO výstava Ježka Separka

Srdečne Vás pozývame na EKO výstavu Ježka Separka.

Viac

Buďme viac ohľaduplní k životnému prostrediu!!!

Odkazy Košičanom od detí

Milí Košičania!
Chceli by sme vás poprosiť aby ste separovali a zbytočne nezväčšovali ozónovú dieru. Pretože ak vám to bude jedno, planéta nebude posiata zelenými stromami ale špinavými odpadkami. Nebudeme dýchať čerstvý vzduch z lesa. Dúfame, že ste si naše slová vzali k srdcu. Ďakujeme!!!
Samuel, Jaroslav, František, Boris zo 4.C, ZŠ Belehradská 21

Ahojte obyvatelia Košíc
My štvrtáci z Belehradskej sme vám prišli pripomenúť aby ste nezabudli separovať odpad. Je to pre vaše dobro. Pomôžete tým aj prírode a ľuďom. Ďakujeme za pozornosť!
Erika, Karin, Emily, Emma, Mišo zo 4.C, ZŠ Belehradská 21

Milí Košičania,
Prosíme vás aby ste si menej kupovali veci a viacej používali recyklované. Prosíme vás aby ste triedili odpad do farebných vriec a nie všetko do jedného koša. Zachovajte si peknú prírodu a pekné prostredie. Nedovoľte ľuďom v meste aj na dedine rozhadzovať odpadky lebo si zničíme zem. Keď sa nájdu nejakí ľudia čo tie odpadky vyhadzujú pozbierajme to za nich. ĎAKUJEME! Žiaci z Trstenného pri Hornáde.
Sofia, Veronika, Dominika, Vivi